Encyklika na Paschu 2019


Cirkev pravých pravoslávnych kresťanov Grécka

Posvätná Synoda
Kannigos 32
106 82 Atény
Grécko

Encyklika na Paschu 2019

„Príďte, prijmite Svetlo od nehasnúceho Svetla a oslávte Vzkrieseného Christa!“

Milovaní Otcovia a Bratia, deti vo Vzkriesenom Hospodinovi,

v jasne žiariacom najväčšom Sviatku Sviatkov a Oslave Osláv, Víťaz nad smrťou Hospodin náš Isus Christos daruje nám nehasnúce Svetlo Vzkriesenia a Života. V Svojej Svätej Cirkvi nás On radostne povzbudzuje, vyzývajúc nebáť sa, nezostávať v chladnej tme vášní a hriechu, ale zažať naše sviece od viditeľného Svetla, prúdiaceho z Jeho Svätého Hrobu.

A čo je hlavné, On nás pozýva presvetliť svoje duše, celým srdcom sa zúčastňujúc na Jeho slávnostnom Zmŕtvychvstaní, teda dovoliť Svetlu Vzkriesenia, ktoré všetko napĺňa, „nebeské, pozemské i podzemné, vnútorne nás prežiariť: „Teraz sa všetko naplnilo svetlom, nebo i zem i podsvetie,“ oduševnene spieva svätý pevec Ján Damaský. Veď večné Božské Svetlo Vzkrieseného Vladyku Christa naplnilo dokonca aj temné peklo, spustiac sa doň!

Prečo sa tak stalo? Pretože predtým, kvôli hriechu, ľudia ležali v tme, zlo nad nimi úplne panovalo. Boli sme držaní v okovách otroctva smrti. Nepriateľ, diabol, „vrah ľudí“ (Ján 8,44), bol silný a pyšný, že nás oklamal.

Avšak Christos Spasiteľ, pravé Svetlo, nás skrz Svoju bezhriešnu smrť na kríži vykúpil z tohto hanebného otroctva a vyviedol nás z tohto neznesiteľného stavu. V Svojej nesmiernej ľudomilnosti a nevýslovnej láske sa dobrovoľne rozhodol, že podstúpi smrť, a to preto, aby zostúpil do kráľovstva pekla a stretol sa tam so spútanými dušami všetkých zosnulých ľudí od počiatku stvorenia. A vtedy sa stalo, že zničil peklo bleskom Svojho Božstva, a tak zrušil kráľovstvo smrti a hriechu, zahubil nášho najhoršieho nepriateľa a ako Nový Adam nám priniesol slobodu a vyslobodenie.

Svätý Gregor Bohoslov zdôrazňuje, že náš najblaženejší Hospodin to všetko pretrpel preto, „aby vzkriesením tela poskytol spásu Svojmu obrazu a znovu obnovil človeka“ (Reč VII, 23).

I apoštol Pavol sa pri svojej obhajobe pred Židmi a pohanmi takto pýta: „Azda považujete za neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych?“ (Sk 26, 8).

Vzkriesenie totiž bolo pre apoštola celkom hmatateľnou a nepochybnou realitou. On sám, keď bol ešte Saulom – prenasledovateľom kresťanov, obrátil sa k viere vďaka Svetlu, ktoré ho ožiarilo z neba a ktoré bolo jasnejšie než slnko; v tom istom okamihu začul hlas vzkrieseného Isusa Christa, ktorý mu nielen vyčítal prenasledovanie vedené proti Nemu, ale ho tiež vyzýval, aby vstal z mŕtvych, vstal a prijal od Neho preslávne poslanie: „otvoriť oči ich, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satanovej k Bohu, aby prijali odpustenie hriechov a podiel medzi svätými skrz vieru vo Mňa (Isusa Christa)“ (Sk 26, 18).

Viera v žiarivé Vzkriesenie nášho Hospodina Isusa Christa oslobodzuje a osvecuje človeka, a naopak, neviera a hriech, ktorý ju sprevádza, človeka zotročujú a zatemňujú.
Temnota vládne iba tým, ktorí sú zatvrdnutí „v zlých skutkoch“ (Kol 1, 21), to jest v neviere a duchovnom klame. Tým, ktorí sú odcudzení od Boha natoľko, že považujú hriech za svoju prirodzenú potrebu, cieľ a spôsob života, a preto tiež hriech ospravedlňujú, a tak upadajú do agnosticizmu a bezbožnosti.

Treba však zdôrazniť, že i ľudia veriaci, ktorí upadajú do zdanlivo malých hriechov, ktoré si pritom obľúbia a si ich ospravedlňujú (alebo, ako hovorí svätý Vasilij Veľký, „radujú sa z temnoty“) – i takíto strácajú Svetlo a večný Život!

***

Deti vzkrieseného Hospodina!

V Christovej Cirkvi sa skrz Pravoslávnu vieru a dobré skutky stávame „spoluobčanmi svätých a domácimi Božími“ (Ef 2, 19), získavame vyšší, duchovný, charizmatický život a sme „Svetlom v Hospodinovi… synovia svetla“ (Ef 5, 8), deťmi Vzkriesenia (Lk 20, 38).

Prostredníctvom našej účasti na Christovom utrpení nadobudneme a zachováme tento Boží dar až do konca, a tak sa staneme hodnými prijať večné Božie blahá. Staneme sa účastníkmi Vzkriesenia a zbožštenia, v súlade s Bohu milým želaním svätého Gregora Bohoslova: „Musím vstúpiť do hrobu spoločne s Christom, vstať s Christom, stať sa spoludedičom Christovým, stať sa synom Božím a samotným Bohom.”

Preto by sme nemali prepadať malomyseľnosti a obávať sa problémov a ťažkostí, s ktorými sa stretávame v našich životoch. Nemali by sme mať strach z obetavého plnenia prikázaní. Skrz posvätnú lásku a zbožnú horlivosť odovzdajme náš život Christovi Spasiteľovi, ktorý za nás trpel a z mŕtvych vstal. Prinesme Mu svoje modlitby, lásku, zdržanlivosť, nádej, pokoru, odpustenie, milosrdenstvo a trpezlivosť, predovšetkým však svoju účasť v kajúcne prijímaných svätých Tajinách.

V žiadnom prípade neprepadajme duchovnej nečinnosti a nedbalosti, nepodliehajme namyslenosti a samochvále, nepovažujme sa za duchovne úspešných a dokonalých. Sme predsa vždy dlžníci, „služobníci neužitoční“, a „čo sme boli povinní učiniť, učinili sme“ . (Lk 17, 10). Neustále sa pred nami otvárajú svetlé obzory a najjasnejšie výšiny dokonalosti, ktoré nás volajú „k cti najvyššieho povolania Božieho v Christovi Isusovi“ (Fil 3, 14).

Nech je nám svetlá oslava svätej Paschy tu na zemi predchuťou nevýslovnej Božej slávy a ožiarenia večnej Paschy na Nebesiach. Amen!

Christos vstal z mŕtvych!

Christos voskrese!

Svätá Pascha, 2019

Arcibiskup aténsky

† Kalinik

a členovia Posvätnej synody


Nicefor.Info